Keltské náboženstvo a druidi

Každé spoločenstvo ľudí a národ má svoje náboženstvo. Ani Kelti neboli výnimkou. Čo je však zaujímavé, len málo národov sa môže pochváliť takou krásnou a prepracovanou mytológiu ako je ta keltská. V niektorých smeroch dokonca predbehla aj grécku mytológiu.

Kelti vnímali svoje náboženstvo veľmi intenzívne a ako ustavične sa meniaci dynamický systém. Predpokladali, že nič na svete nie je trvalé a preto si svoju filozofiu ani nezaznamenávali. Jedným z hlavných božstiev bol Lugh, manžel a syn bohyne Epony. Mal na starosti Slnko a bol otcom ostatných bohov. Niekedy je označovaný aj ako boh Cernum – boh života a smrti. Okrem toho sa staral aj o remeselníkov a roľníkov. Eponu Kelti vždy zobrazovali s koňom. V ich ponímaní bola niečo ako Gaia u Grékov – bohyňa Zeme. Mala aj mužského náprotivka – boh Teutates, a kto pozná Asterixa a Obelixa, tak ti ho veľmí spomínali. Taranis mal zase pod patronátom hromy a blesky.

Kelti mali množstvo bojhov, nemá teda význam ich všetkých menovať. Možno ešte boha Esusa, ktorý bol bohom stromov, pričom si vyžadoval aj ľudské obete. Ďalej krásnu Brighid, bohyňu poézie a lekárskeho umenia. Čo sa týka náboženských obradov, boli Kelti na tom podobne ako Germáni. Obetovali sa potraviny, hlavne mäso a obilie, no niekedy sa nepohrdlo ani ľuďmi. Náboženstvom Keltov sa tiahne jedna zaujímavá charakteristika. Verili, že ak chcú niečo bohom alebo mŕtvym poslať, musia to najprv spáliť. Len tak tie veci môžu cestovať na druhý svet. A tak všetky svoje obete spaľovali.

Náboženstvo Keltov nebolo však iba o bohoch, podobne ako Gréci alebo Germáni, uctievali aj svojich bájnych hrdinov a rôzne mýtické stvorenia. Môžeme sa tak u nich stretnúť s posvätnými zvieracími bytosťami, alebo s množstvom bytosti, ktoré často v keltskej mytológii slúžili ako polobohovia. Posvätné boli aj rastliny napríklad dub a imelo. Uctievali sa aj rieky, vodné pramene a vrcholky hôr. Kelti boli slušne vychovaný ľudia, a preto si ctili aj svojich predkov a mŕtvych príbuzných, čo je badať hlavne v ich pohrebných rituáloch. Mŕtvym vkladali pod jazyk semienko stromu, keď so semienka vyrástol strom, chodili sa všetci potom k nemu modliť a radiť ako k duchovi ich mŕtveho predka.

Ako všade na svete, aj Kelti mali svoje dni a sviatky, čas, kedy vzdávali hold svojim bohom v trochu väčšej miere. Veľmi sa podobali sviatostiam Germánov a Slovanov. Rok sa u Keltov končil 1. novembra. V tento deň si Kelti uctievali mŕtvych, duchov a rôzne magické sily, aby si ich náhodou nepohnevali. Vo februári sa pripravovalo niečo ako sú dnes fašiangy. To znamená koniec zimy a prípravu na jar. Začiatok obdobia plodnosti sa oslavoval v noci na 1. mája. Zaujímavá podobnosť s tradíciou stavania májov. Oslava zberu úrody, teda dnešné dožinky, sa konali na prelome júla a augusta. Potom prišiel opäť koniec keltského roka.

Druidi

Čo sa dá povedať o múdrych starcoch v bielych rúchach? Určite to nie je ľahké, pretože svoju činnosť a filozofiu si nezaznamenávali. Čo to sa zachovalo hlavne od Rimanov. S určitosťou sa dá však povedať, že v klane hrali úlohu akéhosi šamana, človeka úzko spätého s prírodou a mystickým duchovnom. Slovo druid pochádza z gréckeho slova drus (dub) a zo sanskrtu vid (znalosť). Možno teda predpokladať, že svoje vedomosti a umenie najčastejšie uplatňovali v posvätných dubových hájoch. Druidi u svojich súkmeňovcoch vzbudzovali úctu a rešpekt. Boli „nedotknuteľní“. Videli v nich veštcov a čarodejníkov, ktorí bežne komunikujú s bohmi a duchmi. Možno si ani neuvedomovali, že za celým ich tajomstvom stoja iba vedomosti o prírode a prírodných zákonoch, ktoré zbierali dlhé roky, pričom si ich odovzdávali z generácie na generáciu.

Druidi preto hrali v kmeňoch dôležitú úlohu. V mnohých veciach boli multifunkčný. Boli rozprávači, ktorí vykladali históriu svojich predkov, aby sa na časy dávno minulé stále pamätalo alebo boli sudcami , ktorí súdili rôzne spory. Nesmieme zabudnúť ani na astrológiu a liečiteľstvo, veľmi dôležité oblasti druidského pôsobenia. V čase vojny chodili od jednej znepriatelenej strany k druhej a vybavovali rôzne posolstvá. Je teda samozrejme, že pri toľkých činnostiach a dôležitosti boli oslobodení od vojenskej služby a platenia daní.

Druidom sa mohol stať každý, kto o túto poctu stál, nezávisle od spoločenskej triedy. Musel však spĺňaj jednu veľmi dôležitú podmienku. Každý uchádzač musel disponovať vynikajúcou pamäťou. Adepti sa veľa rokov učili naspamäť mnoho textov v archaickej reči, ktorej rozumeli iba druidi, možno kvôli tomu, aby ich tajomstvá ostali uchránené pred nepovolanými. Druidi odovzdávali adeptom vedomosti vo svojích školách, vraj aj vyše 20 rokov. Až potom sa stávali z uchádzačov „hotoví“ druidi. Sympatické bolo, že v týchto školách sa mohli vzdelávať aj dievčatá, z ktorých sa neskôr stávali veštice a liečiteľky. Veštenie bolo vo všeobecnosti u Keltov veľmi uznávané, koniec koncov ako všade inde na svete v týchto dobách. Veštilo sa zo všetkého možného čo aspoň trocha súviselo s prírodou. Najčastejšie s letu vtákov alebo zo šumu listov z posvätných stromov. Aj v liečiteľstve dosiahli druidi pozoruhodné znalosti a zručnosti. Určite aj kvôli rôznym bylinkám, v ktorých sa veľmi dobre vyznali. Predovšetkým sa zaujímali o rôzne halucinogénne látky, ktoré hojne využívali, či už na vlastné meditácie a cestovanie za odpoveďami ku mŕtvym alebo v liečiteľstve. Poznali aj anatómiu ľudského tela a vykonávali jednoduché chirurgické zákroky.

A ako to bolo s imelom? Tohto parazita považovali za slzy posvätných stromov. Nesmelo chýbať pri žiadnom obetovaní alebo posvätnom obrade. Prinášalo šťastie a zdravie po celý rok. Ale či ho zbierali so zlatým kosákom, to sa žiaľ nevie. Nič podobné sa nenašlo.

Komentáře k článku

---

Vložte komentář