Posmrtný život Egypťanov

Podľa Egypťanov čakal život aj po smrti. Prechod z kráľovstva živých do kráľovstva mŕtvych bol však nebezpečný a práve preto zosnulých museli ochraňovať mnohými rituálmi a modlitbami. Hroby pokladali za ozajstné príbytky, kde sa ukladal všetok majetok a predmety pre nebožtíka potrebné v jeho novom živote. Najprv sa však musel podriadiť súdu Usirewa a výjsť z tejto skúšky ako víťaz.

Pohrebné rituály

Mŕtvy spozná život v záhrobí len vtedy, ak sa uchová jeho telo. Preto je potrebné telo zabalzamovať, aby sa zmenilo na múmiu. Maska namaľovaná presne podľa podoby zosnulého prikrývala tvár. Múmiu napokon vložili do troch sarkofágov (boli to kamenné truhly, ktoré sa vkladali jedna do druhej). Mali tvar tela zosnulého a ten bol na nich aj namaľovaný. Vedľa sarkofágu sa kládli všetky predmety každodennej potreby, medzi nimi potrava, toaletné potreby, šperky a zbrane. Sošky alebo „šauabtis“, ktoré predstavovali služobníkov, pracovali v záhrobí namiesto mŕtveho. Bohatí zosnulí si odnášali so sebou až 365 takýchto sošiek, aby mali na každý deň v roku jedného služobníka.

Hrobky

Faraóni si dávali stavať na západnom brehu Níla obrovské hrobky, aby si chránili svoje telá i bohatstvo, ktoré si odnesú do záhrobia. Tento breh sa pokladal za breh mŕtvych, lebo aj slnko zapadalo na tejto strane rieky. Hroby prvých faraónov – mastaby – boli veľké stavby tvaru zrezaného ihlana. V mastabe sa skrývala hlboká šachta vedúca do izba zosnulého. Nad ňou sa nachádzala sieň darov. A keďže sa faraóni rozhodli budovať pyramídy, mastaby sa stali hrobkami vysokých kráľovských úradníkov.

Pyramídy boli spočiatku stupňovité, symbolizovali obrovské schodište vedúce do príbytku bohov. Neskôr všetky štyri steny boli hladké a symbolizovali slnečný lúč. Vo vnútri dlhá zvažujúca sa galéria (chodba) viedla do ozajstného príbytku, skladajúceho sa s niekoľkých samostatných miestností oddelených zapečatenými dvermi. Tie obkolesovali sieň so sarkofágom a bol v nich uložený majetok zosnulého kráľa. Systém chodieb a prázdnych miestností mal zmiasť zlodejov, ale napriek tomu takmer všetky hrobky vykradli už v časoch faraónov.

Okolo roku 1500 pred Kr. si faraóni dávali radšej hĺbiť svoje hroby (krypty) v strmých stenách vrchov oproti mestu Téby v Údolí kráľov. Tak ako mastaby aj krypty sa skladali z jednej kultovej siene a niekoľkých miestností vyzdobených maľbami. Skromnejšie hroby boli hlboké 5 metrov, na dne šachty sa nachádzal priestor dosť veľký, aby sa doň zmestila truhla s nemumifikovaným mŕtvym. Chudobných jednoducho zabalili do rohože a pochovali do piesku s niekoľkými rodinnými predmetmi.

Usirewov súd

Po smrti sa zosnulý vydával na dlhú cestu do kráľovstva Usirewa (do ríše mŕtvych), kde musel predstúpiť pred tribunál. Kniha mŕtvych, zbierka magických zaklínadiel, sa položila do sarkofágu, aby pomáhala nebožtíkovi, ktorý musel odpovedať na otázky vládcu podsvetia o svojich dobrých či zlých skutkoch za života. Potom sa vážila duša zosnulého – srdce sa položilo na váhy a vyvažovalo sa perom bohyne pravdy a spravodlivosti. Ak boli misky váh v rovnováhe, mŕtveho prijali do kráľovstva Usireho, ak nie, zhltla ho obluda a navždy zmizol.

Komentáře k článku

Vložte komentář