Protestantizmus

Protestantizmus, ktorý vznikol v Európe v 16. storočí a vyústil do reformácie vedenej Martinom Lutherom, má vyše 400 miliónov veriacich a je veľmi rozmanitý. Luther nebol jediným reformátorom a takisto aj protestantizmus zahŕňa mnohé cirkvi a početné hnutia. Všetkých však spája rovnaké heslo "jediný Boh, jediné Písmo, jediná Milosť".

Jediný Boh - protestanti sú presvedčení, že jedine viera v Boha môže človeku priniesť spásu, to znamená večný život.

Jediné Písmo - každý veriaci protestant spoznáva Boha prostredníctvom Biblie a nie kňazov alebo Cirkvi.

Jediná Milosť - Milosťou sa nazýva láskavá Božia vôľa. Jedine Božia vôľa prináša človeku vieru, ktorá ho ochraňuje a zabezpečuje mu večný život. To znamená, že človeka nespasia dobré skutky, ktoré vykoná, ale až zásah Božej milosti.

Na rozdiel od katolíkov a pravoslávnych kresťanov, protestantské cirkvi nemajú ani dogmy ani hierarchický systém.

Kostol a bohoslužby

Veriaci chodievajú každú nedeľu do kostola na bohoslužby. Slávia tu aj veľké životné udalosti. Kostol je miestom modlitby a zhromažďovania, a nie posvätným miestom, kde by bol Boh viac prítomný ako inde. Niet tu ani jeho sochy ani obrazu, jedinou výzdobou je holý kríž (alebo u luteránov krucifix s trpiacim Ježišom Kristom) a kazateľňa, odkiaľ sa číta a komentuje Biblia počas kázne, ktorá je najvýznamnejšou chvíľou počas bohoslužby. Veriaci sa aktívne zapájajú do bohoslužby pri speve. Protestanti sa nazdávajú, že len Boh môže byť objektom modlitby alebo uctievania. Neuznávajú teda ani kult svätých, ani Panny Márie. Oslavujú najmä tri sviatky - Vianoce, Veľkú noc a Turíce.

Sviatosti a nábožnosť

Protestanti uznávajú len dve sviatosti spomínané v Evanjeliu - Krst, prejav spojenia s Bohom (pri narodení nie je povinný); večeru pánovu (alebo eucharistiu), spomienku na poslednú Kristovu večeru, v priebehu ktorej veriaci prijímajú chlieb a víno. Protestantizmus podporuje kolektívnu aj rodinnú zbožnosť sústredenú okolo Biblie. Okrem náboženskej výchovy, ktorú deti získavajú v rodinnom kruhu, od šiestich rokov chodia na vyučovanie náboženstva. Kedysi sa to nazývalo nedeľnou školou, kde sa oboznamovali so Starým a Novým zákonom.

Úloha kňaza

Protestanti nepotrebujú nijakého sprostredkovateľa medzi Bohom a človekom. A tak funkcia kňaza nie je posvätná ako u katolíckeho kňaza. Kňaz je veriaci ako všetci ostatní, vyučuje slovo Božie, udeľuje sviatosti, prejavy Božej Milosti. Štúdium náboženstva ho však oprávňuje lepšie viesť veriacich (pomenovanie pastor, používané v západných cirkvách, vychádza pôvodne zo slova pastier, ktorý vedie stádo). Protestantskí kňaz sa môže sa ním stať aj žena.

Organizácia protestantských cirkví

Niektoré protestantské cirkvi sú sústredené na farách pod vedením kňaza, farára a v okruhu vybraných veriacich. Každá fara vysiela svojich zástupcov na regionálnu "synodu", zhromaždenie, zložené z rovnakého počtu veriacich a kňazov, a každá synoda ročne vysiela svojich zástupcov na národnú synodu, kde sa rozhoduje o dôležitých problémoch každej národnej synody.

Najdôležitejšie zložky protestantizmu

Protestantizmus sa skladá :

• z cirkví, ktoré majú svoje charakteristické znaky a vlastný spôsob organizácie. Najvýznamnejšie smery sú luteranizmus (70 miliónov veriacich), kalvinizmus (zreformované cirkvi, alebo presbyteriáni, 55 miliónov veriacich) a anglikanizmus (vyše 60 miliónov veriacich v Anglicku i vo svete). Ďalšie smery sa vyvíjali najmä v Spojených štátoch amerických - mennoniti, baptisti, metodisti, kvakeri, adventisti.

• Z dobročinných hnutí napr. Armáda spásy, ktorá sa stará o tulákov.

Ekumenické združenie cirkvi bolo založené v roku 1948 v Ženeve; združuje veľkú väčšinu protestantských a pravoslávnych cirkví (približne 300 cirkvi a 500 miliónov kresťanov).

Komentáře k článku

---

Vložte komentář