Život v germánskej spoločnosti

Keď sa Germáni objavili v zornom poli antického sveta, nachádzali sa v stave patriarchálnej rodovej spoločnosti. Pozostatky predchádzajúceho matriarchátu boli však doposiaľ zjavné, a to napríklad vo forme veľkého počtu ženských božstiev, prípadne vo funkcii ženských kňažiek alebo vo veľkom význame veštkýň. Možno aj tieto skutočnosti sú príčinou, prečo mali ženy v germánskej spoločnosti vyššie a takmer rovnocenné postavenie s mužmi, na rozdiel od Grékov alebo Rimanov.

Rod – základ germánskej spoločnosti

Medzi príslušníkmi rodu vládol mier, pokiaľ porušenie rodových zvyklosti alebo iné mimoriadne okolnosti neohrozili tento nepísaný zákon. Ani svadba nezmenila nič na príslušnosti k rodu, z ktorého človek pochádzal. Každý bol svojmu rodu zaviazaný a podliehal jeho morálke. Podobne sa však aj rod staval za každého jednotlivca a v prípade nebezpečenstva mu poskytoval ochranu i pomoc. S tým súvisela, v tých časoch veľmi rozšírená , krvná pomsta.

Aj svadba bola záležitosťou rodu. Keď nevestin otec daroval ženíchovi svoju dcéru, musel mu to ženích „oplatiť“ donesením darov do jeho rodu i neveste samej. V germánskej spoločnosti neplatila taká uvoľnená morálka ako v rímskom impériu. Z toho dôvodu nedochádzalo k príliš častým svadbám ani k predmanželskému pohlavnému styku.

U Germánov mal muž obyčajne len jednu ženu, vo výnimočných prípadoch aj viac. Keď mal muž viac žien, bolo to neklamným znamením jeho vznešenosti. Obyčajne sa druhé ženy dostávali darom. Avšak aj napriek týmto skutočnostiam mala žena významné i keď nie celkom rovnoprávne postavenie. Ženy mali na starosti celé domáce hospodárstvo, ktoré riadili úplne samostatne. To však nestačilo. Aby žena mužovi dokázala, že je jeho družkou nielen v mieri, ale aj vo vojne a nebezpečenstve, často sa zúčastňovala rôznych bitiek a vojen spolu so svojim mužom. Veľakrát to bola práve žena, ktorá muža nahovárala k uskutočneniu krvnej pomsty. Žiaľ aj napriek týmto „vymoženostiam“, žena stále po právnej stránke zostávala majetkom muža. Mohol ju predať alebo darovať. Podľa germánskeho práva však k tomu mohlo prísť iba v naliehavom prípade.

Najväčšie rozdiely mužom a ženou však možno badať v rozvode a cudzoložstve. Iba u ženy sa cudzoloženie považovalo za zločin. Ale ako sa vraví, iba matka je vždy istá, u mužov to už však neplatí. Pri dôležitosti rodových zvyklostí a povinností bola istota otcovstva pre muža životne dôležitá. Vo svete bez DNA testu to bolo jednoducho tak. Muž sa mohol spoľahnúť iba na čestnosť a morálku svojej ženy. Každé zlyhanie bolo dvojnásobne bolestivé a tomu zodpovedali aj tresty za cudzoložstvo. Ak bola žena usvedčená z cudzoložstva, bola vydaná na milosť a nemilosť svojmu mužovi. Pokiaľ ju okamžite nezabil, bola za prítomnosti celého rodového príbuzenstva ostrihaná, vyzlečená do naha a ranami bičom hnaná celým sídliskom. U severných Germánov sa cudzoložniciam odrezávali ešte aj nos a uši. Avšak aj muža, keď bol pristihnutý in flagranti, čakal v niektorých prípadoch trest smrti. Inak musel zaplatiť iba pokutu. Podobne tomu bolo aj pri rozvodoch. Rozvádzať sa bolo dovolené iba mužovi. Musel však uviesť závažné dôvody, ako napríklad neplodnosť, cudzoložstvo (ak to žena prežila), úklady o manželov život a podobne. U Grékov napríklad stačilo, ak muž v prítomnosti svedkov vyslovil 3x po sebe „čarovnú formulku“, a bol formálne rozvedený. A dôvod mohol byť pri tom oveľa triviálnejší. U Germánov dokonca, pri ťažkých previneniach muža, mala v zriedkavých prípadoch právo rozvodu aj žena.

Poslušnosť k rodu sa nekončila ani po smrti. Bolo bežné hlavne uctievanie významných osobností rodu z minulých čias, stále sa rátalo s ich pomocou, alebo radou. Z toho dôvodu bolo pohrebisko miestom, kde sa stretával celý rod. Tu sa Germáni radili o všetkých dôležitých a významných záležitostiach a rozhodovali súdne spory. Zároveň sa verilo, že skúsenosť a múdrosť predkov pomôže prijať správne rozhodnutie.

Aj v germánskom svete zaujímala významné miesto družina. Šľachtic si pomocou nej zaisťoval moc a spoločenské postavenie. Za odmenu poskytoval svojim družiníkom všetky dôležité životné potreby a predpokladá sa, že ich vybavoval aj zbraňami. Družiník sa preto, aby bol prijatý musel predovšetkým osvedčiť v boji. Tu sa získaval sláva aj korisť. Družina však ostávala spolu aj v čase mieru. Tieto zvyky sa udržali až do neskorého stredoveku.

Komentáře k článku

Vložte komentář